Nakladatelství guidemedia etc

nakladatelství guidemedia etc

beo.sk, 9.2.2013

Boli natočené stovky, snáď aj tisíce „dokumentárnych“ filmov, ktoré nejakým spôsobom deklarovali snahu o priblíženie osoby Adolfa Hitlera, jeho myslenia, jeho konania.

Vo väčšine nájdeme aj samotného Adolfa Hitlera rečniť, samozrejme zostrihaného tak, aby vyznel ako úplný cvok. Spravidla ide o tie časti prejavov, kde dochádza v konklúzii k vyburcovaniu emócií – či už vlastných alebo publika. Čo však týmto historickým dielam chýba, sú Hitlerove premisy.

Z akých myšlienok a z akých faktov vychádzali Hitlerove závery? Takúto otázku by si mal položiť každý rozumný človek. Na jej zodpovedanie môže do určitej miery slúžiť jeho vlastné dielo – Mein Kampf. To však bolo vytvorené takmer o dvadsať rokov skôr, než sa začali v Európe diať „veľké veci“.

Na Slovensku sme po druhej svetovej vojne museli počúvať sovietsku interpretáciu dejín, po roku 1989 ju začína prekrývať verzia západných demokracií. Sotva si môžeme myslieť, že náš pohľad na udalosti súvisiace s druhou svetovou vojnou nepodlieha histografii s prvkami zreteľnej ideologickej manipulácie.

Výborným prameňom, ktorý dokáže priblížiť druhú svetovú vojnu aj z tretieho uhla pohľadu, je publikácia Adolf Hitler : Projevy, ktorá obsahuje práve prejavy z rokov 1939 až 1942, čiže z obdobia, keď v Európe vznikali vojenské konflikty a postupne prerastali do svetového rozmeru.

 

Ide rozhodne o odvážny čin českého vydavateľstva guidemedia etc. Vydanie knihy si vyslúžilo hneď mediálnu kritiku za to, že prejavy nie sú komentované.

Pri čítaní je naozaj treba brať do úvahy, že Hitler v pozícii štánika musel vo verejných prejavoch vystupovať aj diplomaticky a v jednotlivých pasážach je celkom zreteľné, že svoj prístup k národom delil podľa toho, či boli spojenci alebo nepriatelia Nemecka a tiež, ako sa tieto city vyvíjali podľa situácie v čase. K národom spriatelených štátov sa vyjadroval s úctou a k nepriateľským buď s rešpektom (ako napr. k Angličanom) alebo s určitým pohŕdaním (napr. voči Poliakom).

Aby ľudia, ktorí sú voči slobode prejavu úprimne či pokrytecky rezervovaní, boli vyprovokovaní dostatočne, tak na začiatku knihy je ešte článok Josepha Goebbelsa, ktorý vychvaľuje Hitlerove unikátne rečnícke schopnosti: „Vodca nie je rečníkom rozumu, ale ani rečníkom srdca. Spojuje v sebe oba prvky.

A práve táto kombinácia rozumu a srdca spolu s obrovským rozhľadom ho podľa mnohých ľudí robila po rečníckej stránke možno aj najväčším rečníkom, aký kedy kráčal po zemskom povrchu.

  • Ako dokázal zdôvodniť Adolf Hitler pred svojím národom a svojimi spojencami potrebu vedenia niekoľkých vojnových konfliktov?
  • Čo všetko robila nacistická zahraničná politika, aby sa vojne predišlo?
  • Ako sa vo svojich prejavoch Hitler vyjadroval o jednotlivých európskych národoch?

Tieto a mnoho ďalších otázok dokáže zodpovedať práve publikácia Adolf Hitler : Projevy. A myslím si, že nikomu, kto sa serióznejšie venuje dejinám druhej svetovej vojny, by v jeho knižnici nemala chýbať.

Napísal: VILIAM ČERNÁK